Hunter Club Los-SK, 11.12.2016

Dopredu bola známa jediná inštrukcia: doneste si baterku. Krytá strelnica, dobre, hovorím si, tak strielať sa bude za sťažených svetelných podmienok. Výzva prijatá! Keďže nie som vlastníkom super-tacticool Glock-osaditeľného svetlometu, deň pred pretekom si dávam nácvik držania baterky pri streľbe na strelnici, a ide sa na to!

Stage 1 - V knižnici

Sedíte v knižnici, keď tu zrazu krik. Zdvihnete zrak a vidíte, že do knižnice vtrhol gang analfabetov. Riešte situáciu.
Štartujem sediac za stolom, a hneď tasím na prvý terč. Je to môj celkovo druhý LOS pretek, no iba prvý s pohybom a krytím. Zatiaľ nič nezvyčajné, len baterka v ruke trochu prekáža, svetla je dosť. V polovici stageu sa ale svetlo vytráca a prechádza sa do sekcie, kde už bez baterky nie je vidieť nič.
Bolo zábavné sledovať, ako veľa ľudí s kľudom angličana v tomto momente zahlásilo koniec riešenia situácie mieste. Prvý strelec, ktorý to poriešil bez zaváhania si položil dôležitú otázku ... "Načo mi je vlastne baterka" ... nahlas. Druhou vecou, ktorá mi udrela do očí bolo, že napriek osvetleniu prvej polovice situácie, veľká časť strelcov mala baterku v ruke od štartu a tým pádom zhoršenú presnosť, kedže stirelali 1 alebo 1,5 rukou. Alebo celý čas im trhalo ruku smerom k vrecku s baterkou v očakávaní, kedy ju budú potrebovať. (Vlado)
Pomaly, opatrne postupujem, a prichádza prvá zrada - slabý stisk ruky spôsobí závadu a záver je zaseknutý. Za chrbtom rozhodca so stopkami, naokolo totálna tma. Vidieť jedine tenký kužel svetla z baterky, bez ktorej sa nezaobídem, ale s ktorou v ruke závadu neodstránim – pohodička, no stress. Po krátkej logistickej improvizácii sa podarí závadu odstrániť a pokračujem ďalej. Stage je navrhnutý pekne: pravdaže, toto je časť, kde mi dojdú náboje.
Pri preshoote (ktorý je na videu), sa dizajnér situácie rozhodol prebiť na prechode do tmy s následným komentárom "Bolo mi jasné, že na jeden zásobník to nebude". Bolo zaujímavé sledovať koľko ľudí išlo do sťažených svetelných podmienok bez taktického prebitia. Bohužiaľ nemáme štatistiku koľko ľudí prebíjalo v tme, viem ale že ich bolo dosť. Ozvite sa, zaujímal by ma/nás Váš názor na tento moment (Vlado)
Hm, možno som si mala takticky prebiť, kým bolo ešte svetlo. Dostrieľam sa na koniec, verdikt je jednoznačný: aj ja chcem tacticool svetielko na Glock. A tríciové mieridlá k tomu.



Stage 2 - Bratislavské metro

Bratislava má konečne metro. Teda zastávku metra s občerstvením..... kolajnice nie sú. No aj tak sa tam s priateľkou (man6elkou, milenkou, ...) vyberiete na výlet. Potrebujete si však odskočiť a svoju drahú necháte na nástupišti nech vás počká. Zrazu vám volá, pomóc, pomóc, teroristi útočia na slovenskú infraštruktúru.

Od začiatku postupujem pomaly ale iste, pozerám za každý roh a tak si všimnem aj zákerného bastarda, skrytého mimo hlavný smer postupu.

Šlo o last minute zmenu, pôvodne bolo vidno jasne aspoň ten neterč. Ale povedali sme si, že aspoň trochu hnusní byť musíme. Toto prekvapenie prekvapilo veľa nováčikov ale na počudovanie aj ostrielaných Losákov. Ts, ts, ts... veď nás poznáte (Vlado).

Zbabelec, schováva sa za civilistom v tme za bariérou, zneškodňujm ho a hovorím si, že ten Counter-Strike je predsa len na niečo dobrý. Spoza palety sa mi odkrýva vzácny pohľad do diaľky a čo nevidím - klasická rukojemnícka situácia - malý žltý kovový útočník vykúka ponad plece modrej postavy civilistu. Odhadujem to na dobrých 20-25m, to chce veľmi presne strieľať. Alebo ísť bližšie. Hm. Bleskurýchle sa rozhodujem a slimákopomaly strieľam. Vypálim jednu po druhej asi 5 rán, pán Boh chráň chudáka rukojemníka. Žltý terč ostal nezasiahnutý (huh,čuduj sa svete). Zisťujem že John Wick nie som, prehodnocujem svoju pozíciu a posúvam sa ďalej. Po ceste zneškodním pár terčov a už som bližšie k finálnej rukojemníckej dráme. Niekoľko rán opäť vyjde naprázdno, no nevzdám sa predsa, čert to ber, pokladám baterku na zem a strieľam obomi rukami. Cieľ nakoniec padá, civilista na moje prekvapenie vyviazne s jediným škrabnutím a ja s jedinou +10s penaltou. Čo sme sa naučili: Headshoty na 20 metrov ponad civilistov neriskujeme.

Tu len jedna poznámka, Martina dostáva bod za športové správanie, nabrala na konci síce asi 30 sekúnd na to železo miesto 10 za miss poppra, ale bojovala do konca. (Vlado)




Plusy:
- za 15 EUR až 400 sekúnd čistej zábavy!
- prvé miesto v kategórii žien (konkurencia bola veľká)

Mínusy:
- mľandravé slabé ruky
- žiadne DQ (Vlado a vôbec kolektív rozhodcov) :D

Celkový dojem:

Jednoduchý a efektívny design stageov, kde hra so svetlom namotávala súťažiacich na nepovšimnutie a neriešenie terčov, za ktoré ujo Mikuláš (teda vlastne Vlado) štedro nadeľoval procedúry. Pretek som skončila v duchu hesla “niekto musí byť predsa aj posledný”. Napriek tomu, že sa mi podarilo všetky terče objaviť (a dokonca aj zasiahnuť), 2. stage som skončila s časom o 46 sekúnd horším, než keby som sa do riešenia situácie vôbec nepustila, na žiaden terč nevystrelila a akceptovala penalty za každý neriešený terč. Treba si ale veriť, rozdiel medzi mnou a prvým miestom je ani nie 300 sekúnd, takže v ďaľšej súťaži si dávam záväzok atakovať stupienok víťazov. Čo sme sa naučili? “Pomaly ďalej zájdeš” nie je dobré motto na pretek.

Organizátori boli super. Dostala som dobré rady, odpovede na otázky k stratégii a pravidlám a možnosť pozrieť si niekoľko pretekárov idúcich po mne.

Pretek hodnotím 5 nábojmi z 5tich.

Martina