LOS Marathon po druhé, rok 2017
Rok sa s rokom stretol, a my sme sa opäť (s)pustili do akcie, ktorá je nočnou morou na hladnký priebeh. Marathon. Čo nás čakalo a neminulo sa dočítate tu.
Štvrtok večer
Nakladáme auto materiálom a v počte tri kusy sa presúvame smer Nové Mesto nad Váhom, ráno nie je čas presúvať sa z Bratislavy
Piatok ráno
Výdatné raňajky nám dodávajú energiu, smer Čachtice a ide sa na to. Vyberáme materiál, rozdávajú sa náčrty situácií, postupne prichádzajú pracovné sily. Práca nám ide od ruky, na niektorých stagoch zisťujeme, že nám nesedí bezpečná vzdialenosť na kovy a improvizujeme…
Hotovo. Je 16:00 a stage su pripravené, nasleduje preshoot a riešenie detailov, končíme o dve hodiny neskôr. Poďme sa ubytovať, večera čaká a tiež riešenie detailov pred dňom D. (rozumej tri hodiny rozhovoru o témach, ktoré so zajtrajším pretekom nemajú spoločnú ničovaté nič :D )
Sobota ráno
Raňajky rýchlo do seba, poriešiť čo treba (včera sme nestihli a Vladovi to budeme vyčítať ešte dosť dlho) a hor sa smer strelnica. Príchod tesne pred 7:00, niektoré stage treba opraviť vietor a rosa sú svine.
Je pol ôsmej a prvý rozhodca je konečne pripravený na svoj preshoot. Samozrejme, že nám beží cez stage úplne zle a nelogicky, dostáva za to procky a my pridávame mlieko. Štart prvého squadu sa rýchlo blíži a ja si prechádzam nevybrané slová. Menšie meškanie pätnásť minút a my začíname…prvý súťaťažiaci nastupuje na štart.
Brífing
Začíname s brífingom a vysvetlujeme podmienky a postup riešenia. Nechýba dôraz na bezpečnosť a nie planá hrozba DQ. Vysvetlujú sa špecifické informácie ohľadom terčov a neterčov...
Jedinú dlhú situáciu cez 7 stage-ov riešenú troma rôznymi zbraňami (puška, brokovnica, pištol) v presne stanovenom poradí je potrebné stihnúť v časovom limite 9 minút. To je zatiaľ pohoda... Lenže na začiatku si strelec vylosuje modrú alebo žltú farbu, ktorá označuje vlastných spolubojovníkov v situáciách, takže sa strieľajú všetky terče druhej farby, než je vylosovaná a naviac ešte čierne, ktoré sú označené zbraňou. Terče označené obrázkom ruky su civilisti, ktorí sa nestrieľajú. Okrem toho sa strieľajú všetky kovové terče.
Zatiaľ všetko jasné...
Potom sa pridáva info o zombíkoch a písmenkách, vôbec to nie je komplikované a je to veľmi jednoznačné
Ale okrem toho sú tam v jednej časti zombíci označený písmenom Z, ktorí sa strieľajú len do hlavy. A naviac, aby toho nebolo málo, v niektorých stage-och sú písmenká, ktoré je potrebné si zapamätať. Následne v poslednej situacii odstrieľať kovové terče označené nájdenými písmenkami.
Očividne...
A to najdôležitejšie - pri presunoch medzi situáciami s nabitou a odistenou zbraňou maximálna pozornosť na to, kam mieri hlaveň, lebo čokoľvek mimo povolený uhol znamená okamžitú diskvalifikáiu…
Nie je treba asi momentálne veľa komentovať, prenechávam preto bez prerušenia slová súťažiacemu.
Človek sa postaví na štart, pípne timer, nastúpi adrenalín, tunelové videnie a začína súboj s nebezpečnými ozbrojenými farebnými protivníkmi, časom a nekompromisnými pravidlami. Prvú situáciu s puškou zvládam takmer bez problémov, mám len trochu zmätok vo farebných terčoch, čo ma mierne brzdi. Kdesi sa mi tam mihlo písmeno A. Moc nechýba a na jej konci sa so zbraňou takmer otáčam nesprávnym smerom. Ešteže mi to dopína, zvrtnemsa správne a už aj s prstom mimo spúšte upaľujem do druhej puškovej situácie, kde cestou míňam ďalšie písmeno, ktoré je napísane na ležato.
o pár výstreloch dochádzajú náboje v zásobníku, zahadzujem ho a nabíjam nový - plný. Medzitým schytávam procedúru za nekrytie pri prebíjaní. Namierim a... niečo nie je v poriadku, zbraň nereaguje. Závada... No fasa... Nečakám, riešim znovuobtiahnutím záveru a už vidím, že problém je ešte väčší. Slávna SA58 sa snaží narvať dva náboje naraz do komory, ale teoreticky to mohla byť aj moja chyba, mám z nej odstrieľané zatiaľ dosť málo. Vyberám zásobník, obťahujem, dva náboje padajú do trávy, znovu nabíjam a pri tom, ako schytávam ďalšiu procedúru za nekrytie, riešim situáciu do konca, kde odkladám pušku na určené miesto.
Bežím do ďalšej situácie, schmatnem brokovnicu a už aj pálim po kovových terčoch. Brokovnicu som už dlho nemal v rukách, takže pri prvých dvoch výstreloch akosi zabúdam "zapumpovať" a nabiť tak ďalší náboj. Potom to už ide hladko až po siedmy náboj, ktorým sa vyprázdni zásobník. Vkladám ôsmy a deviaty priamo do komory pred výstrelom a úspešne likvidujem ďalšie terče. Desiaty cieľ je ale chuťovka schovaná vpravo za oknom, ku ktorému prichádzam z pravej strany a vľavo je páska, nakláňam sa, čo ale nestačí, terč je stále mimo mieridiel. Pažba brokovnice mi opúšťa oporu v ramene a hrozí, že pri výstrele dostanem dobre do zubov. Úplne až cítim, ako stuhli aj rozhodcovia za mnou. Kašlem na to, dám to z horizontálneho krytu, zubné protézy su vraj veľmi drahé. Aj rozhodcom citeľne odľahlo a povzbudzujú ma - jasne, daj to zdola…
dkladám brokovnicu a šprintujem (v rámci mojich možností) do ďalšej situácie, kde tasím Glocka a likvidujem protivníkov správnych farieb a malé gongy, ktoré dnes síce pekne zvonia, ale nejako nepadajú. Poctivo bežím aj na úplný koniec pozrieť za kopu pneumatík, lebo škodoradostní organizátori často do takýchto miest umiestňujú dobre schované ciele. Dnes tam nič nie je, takže zanadávam za zbytočne stratené sekundy a so zbraňou v povolenom uhle a prstom mimo spust bežím za ďalším dobrodružstvom. V ďalšej situácií začína zábava. Postavenie na dosku, ktorá označuje streleckú pozíciu spúšťa dvojitú kývačku okolo rukojemníka. Zasypem lumpov spŕškou lugerov a takmer prehliadam dva malé kovové terče. Bleskovo sú dole a makám na zombíkv.
Čo to s nimi malo byt? Aha, hlava, strielajú sa do hlavy. Do hlavy!!! V tom sústredení mi uniká jeden kovový drobec a miesto neho riešim klasický terc, za čo nakupujem dve procedúry za nesprávny postup pri riešení. Gong ide hneď dole, ale už je neskoro. Ďalší gong po prvom zásahu len zazvoní a po druhom sa pootočí. Rozhodca mi kričí, že to je ok, ale ja tam v zápale boja púšťam este jednu šupu. Konečne posledný stage. V rade stoji veľa gongov označených písmenkami. Doriti, písmenká... Prvá bolo A, tak ho dávam hneď dole prvou ranou. Druhé bolo... Čo do pekla bolo to druhé? Chvíľu trápim mozgové závity, kým mi definitívne dôjde, že si ho nepamätám a ostatné som ani nevnímal... Kašlem na to, končím! - oznamujem rozhodcovi a ten mi do scoresheetu pripisuje 3 netrafené terče a hlási čas niečo medzi 400 a 500 sekúnd, takže som v limite. Vybíjam zbraň a odkladám do púzdra.
Mam to za sebou, som zadýchaný a spotený, ale všetci prežili, nedostal som DQ a stihol som to v limite, takže som spokojný. Na umiestnenie to asi nebude, ale užil som si to kvalitne.
Vďaka organizátorom a rozhodcom, bola to opäť kvalitka a teším sa na ďalšie súťaže...
A takto sa to zopakovalo asi tých 30 krát. Rozhodcovia nabehali počas preteku približne 22 000 krokov, spotrebovala sa tona lepiek, minerálok a jedla.
Za organizátorov ďakujeme rozhodcom a pomocníkom za hladký priebeh preteku. Súťažiacim a účasť a bezpečné zvládnutie preteku. A tiež našim sponzorom za podporu preteku.
Vladislav